Chrám svätej Sofie (Kyjev)
Chrám svätej Sofie Софійський собор | |
Štát | Ukrajina |
---|---|
Oblasť | Kyjevská oblasť |
Mesto | Kyjev |
Náboženstvo | kresťanstvo |
- cirkev | pravoslávna |
Súradnice | 50°16′16″S 30°18′19″V / 50,2710°S 30,3052°V |
Štýl | byzantská architektúra, ukrajinský barok |
Výstavba | 11. storočie |
Ukrajina s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Saint Sophia Cathedral in Kyiv | |
Webová stránka: https://st-sophia.org.ua/en/home/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Sofie alebo Chrám Božej múdrosti v Kyjeve (ukr. Софійський собор, rus. Софийский собор alebo Собор Святой Софии) je bývalým katedrálnym chrámom Kyjevskej metropolie. Chrám patrí pravoslávnej cirkvi, ale na bohoslužobné účely sa používa len mimoriadne.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Kamenná stavba bola postavená v polovici 11. storočia z podnetu Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037 na počesť víťazstva nad Pečenehmi na mieste, kde stával jeho drevený predchodca rovnakého zasvätenia. Dnes slúži ako múzeum.
Chrám bol zasvätený rovnako ako jeho vzor Hagia Sofia v Konštantínopole Božej múdrosti, čo je doslovný preklad gréckeho výrazu. Bol katedrálou kyjevského metropolitu a okrem bohoslužieb sa tu konali aj slávnostné ceremónie, napríklad kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bol niekoľkokrát zničený, najmä v roku 1240 po dobytí Kyjeva Tatármi.
V rokoch 1685 – 1707 bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Kupoly získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol zostalo len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.
Počas protináboženskej kampane v Sovietskom zväze v roku 1920 bola plánovaná deštrukcia chrámu, ale nakoniec bola stavba spoločne s priľahlými objektmi z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a jedným zo siedmich divov Ukrajiny.
V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu približne 5 000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje udávajú 2 až 3 metre štvorcové rôzne zachovalých originálnych fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení svätci, vladári, náboženské a lovecké motívy. Známym je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.
V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachoval len sarkofág s pozostatkami Jaroslava Múdreho.
Dĺžka päťloďovej stavby je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly 29 metrov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Sofie (Kyjev)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrám svaté Žofie (Kyjev) na českej Wikipédii.